Kto nechal lístok na mojom okne?

Zápis č. 2 – Kto nechal lístok na mojom okne?

Dobré ráno, denníček!

Dnes som sa zobudil ešte skôr, ako sa slnko stihlo vyšplhať nad koruny stromov.

Vieš prečo?

Pretože som si spomenul na ten zvláštny zelený lístok, ktorý som včera večer našiel na parapete svojho okna.

Hneď som vyskočil z postele, natiahol si nohavice, nasadil zelenú čiapku a pribehol k oknu.

Lístok tam stále ležal.

Bol malý, jemne zvlnený a na okrajoch mal drobné zúbky. Uprostred sa mu tiahla tenká žilka, ktorá sa na slnku ligotala ako strieborná nitka.

"Hmm…" zamyslel som sa. "Ty teda nie si obyčajný lístok."

Opatrne som ho zdvihol a obrátil z jednej strany na druhú.

Vtom som si všimol niečo zvláštne.

Na jeho spodnej strane bola drobná kvapka rosy. A vedľa nej… maličká stopa!

Nebola väčšia ako špička mojej ceruzky.

"Aha! Takže niekto tu bol!" zvolal som.

Vytiahol som zo svojej tašky lupu a poriadne som si stopu prezrel. Vyzerala ako odtlačok malej labky, ale mohla to byť aj stopa chrobáčika.

Rozhodol som sa, že sa pustím do pátrania.

Najskôr som vyšiel pred domček. Starý dub sa pomaly prebúdzal. Jeho konáre sa hojdali vo vetre a medzi listami poskakovali ranné lúče.

"Dobré ráno, pán dub!" pozdravil som strom. "Neviete náhodou, kto mi v noci nechal lístok na okne?"

Dub zašumel.

Ššššš…

Jeden z jeho listov sa odtrhol a pomaly pristál na mojej čiapke.

"Ďakujem, ale tento už poznám," zasmial som sa.

Vybral som sa teda po cestičke smerom k potoku. Cestou som stretol cvrčka, ktorý sedel na steble trávy a ladil si svoje drobné husličky.

"Cvrček, cvrček, nevidel si dnes v noci niekoho pri mojom domčeku?"

Cvrček prestal hrať.

"Cvrk-cvrk! Počul som šuchotanie. A potom niečo zašuchotalo priamo pod mojím listom! Ale kto to bol, to ti nepoviem. Bola tma ako v deravom vreci!"

"To mi veľmi pomohlo," povedal som a poďakoval mu.

Pokračoval som ďalej. Pri potoku som objavil niekoľko drobných odtlačkov v mäkkej pôde. Viedli popri vode, potom sa stratili medzi vysokými papraďami.

Kľakol som si a skúmal ich lupou.

Jedna stopa. Druhá. Tretia…

A zrazu som začul tiché zašuchotanie.

Šuch-šuch… šuch-šuch…

Za veľkým listom sa čosi pohlo.

Zatajil som dych.

"Je tam niekto?" zašepkal som.

List sa nadvihol.

A spod neho vykukla maličká, lesklá hlavička.

Nebola to myška. Ani chrobáčik.

Bol to drobný slimáčik s ulitou, na ktorej sa trblietali kvapky rosy.

"Ty si mi nechal ten lístok?" spýtal som sa.

Slimáčik pomaly pohol tykadlami.

"Ja? Kdeže! Ja sa tak rýchlo pohybujem iba vtedy, keď sa ponáhľam… a to sa mi stáva málokedy."

Musel som sa zasmiať.

Slimáčik sa však zrazu pozrel smerom k starému dubu.

"Ale ak hľadáš niekoho, kto má rád zelené lístky, skús sa opýtať pri vŕbe. Včera večer sa tam niečo mihlo."

Pri vŕbe?

To bolo čoraz zaujímavejšie!

Poďakoval som slimáčikovi a vytiahol svoju mapu. Ceruzkou som na nej označil miesto pri potoku a vedľa neho nakreslil malú ulitu.

Potom som sa pozrel na lístok vo svojej dlani.

Možno mi ho niekto nechal ako pozdrav. Možno ma chcel pozvať na návštevu. A možno sa v Dobrosvite skrýva tajomstvo, o ktorom ešte nič neviem.

Jedno je isté.

Zajtra sa vyberiem k starej vŕbe.

A ak tam niekoho nájdem, určite ti o tom napíšem.

Dovtedy maj sa krásne, denníček!

Tvoj zvedavý

Filip 🍃

Prejdi do aktivít, kde nájdeš úlohu k dnešnému dňu. Pomôžeš mi odhaliť, kto mi lístok poslal?