Ako škriatok Filip oslávil Halloween

V jedno chladné októbrové ráno sa škriatok Filip zobudil na zvláštny zvuk.

Šuch-šuch! Šuch-šuch!

Za oknom jeho domčeka poletovali farebné listy. Vietor ich naháňal pomedzi konáre starej vŕby, až to vyzeralo, akoby celý les tancoval.

Filip si pretrel oči, vyskočil z postieľky a pritlačil nos na okno.

"Jéj!" vykríkol. "Veď náš les je celý zlatý!"

Stromy mali červené, oranžové a žlté kabátiky. Na tráve sa ligotali kvapky rosy a vzduch voňal po jablkách, vlhkom machu a opadanom lístí.

"Filipko!" ozvalo sa z kuchyne. "Poď mi pomôcť! Dnes máme veľa práce."

Filip zbehol po drevených schodíkoch.

Na kuchynskom stole stála obrovská oranžová tekvica.

"Mami, budeme variť tekvicovú polievku?" spýtal sa a oblizol si pery.

Mama sa zasmiala.

"Dnes nie. Dnes je predsa Halloween! A v našom lese oslavujeme Lampiónový večer."

Filipovi sa rozžiarili oči.

"Lampiónový večer! Na ten som skoro zabudol!"

"Tak to sa musíme poponáhľať," povedala mama. "Večer sa celý les rozsvieti a my chceme byť pripravení."

Mama položila tekvicu na drevenú dosku.

"Vyrobíme z nej lampión" vysvetlila. "Svetielka nám budú ukazovať cestu a pripomínať, že aj v tmavom večeri môžeme nájsť niečo krásne."

Filip pozorne sledoval, ako mama opatrne vyrezáva do tekvice oči, nos a široký krivý úsmev.

"Vyzerá trochu strašidelne," povedal.

"A trochu veselo," dodala mama.

"Myslíš, že sa jej budú báť strašidlá?"

Mama sa usmiala.

"Možno. Ale ja si myslím, že takýto usmiaty lampión by ich skôr pozval na koláč."

Filip sa rozosmial.

Vtom cez otvorené okno priletela svetluška Svetlanka.

"Čo sa tu deje?" zavolala.

"Pripravujeme tekvicový lampión!" vysvetlil Filip.

Svetlanka obletela tekvicu a nakukla dovnútra.

"Môžem ho vyskúšať?"

Skôr než stihol Filip odpovedať, Svetlanka vletela do tekvice.

A zrazu…

ŽIARA!

Tekvicové oči sa rozsvietili, nos zažiaril a široký úsmev zaplnilo teplé zlaté svetlo.

"Jéééj!" vykríkol Filip.

"Dokonalé!" zasmiala sa Svetlanka a vyletela von.

Mama potom do lampióna vložila bezpečné kúzelné svetielko, aby mohol svietiť celý večer.

"Teraz už len pripraviť dobroty," povedala.

Ale Filip sa zrazu zamyslel.

"Mami, a čo Lístko?"

"Čo s ním?"

"Veď on ešte nikdy nebol na Lampiónovom večere!"

Mama prikývla.

"Tak ho určite pozvi. Každá oslava je krajšia, keď ju môžeme prežiť s priateľmi."

Filip si nasadil svoju zelenú čiapku so žaluďom, prehodil cez plece batôžtek a vybehol von.

Svetlanka mu poletovala nad hlavou.

Spoločne sa vybrali k starej vŕbe, kde nedávno pomohli Lístkovi postaviť nový domček.

Pred malými dvierkami z kôry ležala cestička z kamienkov. Nad oknom visel zvonček zo semienka a na dverách bolo pripevnené srdiečko z listov.

Filip zaklopal.

Ťuk-ťuk-ťuk!

Dvierka sa pootvorili.

"Filip!" potešil sa Lístko. "Poď ďalej! Práve som si pripravoval čaj zo šípok."

"Nemôžeme sa dlho zdržať," povedal Filip. "Dnes je Lampiónový večer!"

"Lampiónový… čo?"

"Večer, keď sa celý les rozžiari svetielkami. Navštevujeme kamarátov, spievame a dostávame malé dobroty."

Lístko sa zamyslel.

"A prečo sa tomu hovorí aj Halloween?"

"Pretože je to jesenný sviatok, pri ktorom sa ľudia aj škriatkovia radi prezliekajú, vyrezávajú tekvice a rozprávajú si trošku strašidelné príbehy," vysvetlila Svetlanka.

"Strašidelné?" zopakoval Lístko a schoval sa za dvierka.

"Len trošku," ubezpečil ho Filip. "A navyše budeme spolu."

Lístko chvíľu premýšľal.

Potom sa usmial.

"Tak dobre! Ale potrebujem lampión."

Filip sa rozhliadol po domčeku.

Na poličke zbadal prázdnu škrupinku z lieskového orieška.

"Mám nápad!"

Spoločne do škrupinky vložili drobný svietiaci kamienok a z pevnej trávy vyrobili rúčku.

Lístko svoj nový lampión opatrne zdvihol.

"Pozrite! Svieti!"

"A ešte ako!" zvolal Filip.

Keď sa slnko schovalo za kopce, v Dobrosvite sa začali rozsvecovať prvé lampióny.

Pod starými dubmi žiarili tekvice. Na konároch viseli svetielka zo žaluďových čiapok a medzi stromami poletovali svetlušky.

Filip si niesol lampión z lieskového orieška. Lístko držal svoj malý zelenkastý lampášik a Svetlanka im veselo svietila na cestu.

"Kam pôjdeme najskôr?" spýtal sa Lístko.

"K pavúkovi Ambrózovi!" rozhodol Filip.

Ambróz býval medzi dvoma konármi starého lieskového kríka.

Jeho pavučina bola posiata kvapkami rosy. Vo svetle lampiónov sa ligotala ako strieborný náhrdelník.

"Dobrý večer, Ambróz!" zavolal Filip.

Z pavučiny sa spustil malý pavúk s okrúhlym bruškom.

"No pozrime sa! Koledníci!" zasmial sa. "A čo ste mi priniesli?"

Filip prekvapene zamrkal.

"Ale… veď my sme prišli po dobroty!"

"Tak najskôr musíte zaspievať," povedal Ambróz a veselo si pošúchal nožičky.

Filip, Lístko a Svetlanka sa postavili vedľa seba a spustili:

"Lampión svieti, hviezda žiari,

úsmev máme všetci v tvári.

Dobrý večer, kamarát,

prišli sme ťa pozdraviť rád!"

Ambróz sa rozosmial.

"Výborne! Za takú pesničku si zaslúžite sladkú odmenu."

Každému daroval kvapku voňavého nektáru zabalenú v jemnom lístku.

"Ďakujeme!" zvolali kamaráti.

A vydali sa ďalej.

Ich ďalšia zastávka bola pri malej kope hliny.

"Tu býva krtko Teodor," vysvetlil Filip.

Zohol sa a trikrát zaklopal na kamienok pred norou.

Ťuk! Ťuk! Ťuk!

Najskôr sa nič nedialo.

Potom sa zem pohla.

Fŕŕŕk!

Z hliny sa vynoril čierny noštek.

"Kto ma to budí?" zamrmlal rozospatý krtko.

"To sme my! Lampiónoví koledníci!" odpovedal Filip.

Krtko si pretrel očká.

"Ach, pravda! Halloween! Tak počkajte."

Zmizol pod zemou.

Chvíľu bolo ticho.

Potom sa ozvalo búchanie, šuchotanie a hlasné:

"Kde som to len položil?"

Nakoniec sa krtko vynoril s malým košíkom.

"Nech sa páči. Sušené jabĺčka a sladké lesné korienky."

"Ďakujeme, Teodor!" povedal Lístko.

"A dávajte si pozor pri starej vŕbe," dodal krtko tajomne.

Filip spozornel.

"Prečo?"

Krtko sa naklonil bližšie.

"Vraj tam dnes niečo straší."

Lístko takmer pustil lampión.

"S-straší?"

"Aspoň to hovorí veverička," zašepkal krtko.

A zmizol späť pod zemou.

Kamaráti pokračovali lesom.

Ale teraz už nekráčali tak veselo.

"Filip?" ozval sa Lístko.

"Áno?"

"Myslíš, že naozaj existujú lesné strašidlá?"

Filip chvíľu premýšľal.

"Neviem. Nikdy som žiadne nevidel."

"A čo ak dnes nejaké uvidíme?"

"Tak… tak sa ho možno opýtame, či nechce oriešok," odpovedal Filip.

Svetlanka sa zachichotala.

Vtom sa spoza stromov ozvalo:

"Úúúúúúúú!"

Všetci traja zastali.

"Čo to bolo?" zašepkal Lístko.

Znovu sa ozvalo:

"HÚÚÚ… CHRRRR… ÚÚÚ!"

Filipovi sa rozbúchalo srdce.

Lístko sa schoval za jeho chrbát.

"To je určite strašidlo!"

Pred nimi sa týčila stará vŕba. Jej pokrútené konáre sa vo vetre kývali a v kmeni zívala tmavá dutina.

A práve z nej vychádzali tie čudné zvuky.

"Možno je to vietor," povedala Svetlanka.

"Vietor predsa nechrápe!" namietol Lístko.

V tej chvíli sa v dutine zablysli dve malé očká.

Filipovi sa roztriasli kolená.

Najradšej by sa otočil a utekal domov.

Lenže potom sa pozrel na Lístka.

Jeho kamarát sa veľmi bál.

Filip ho chytil za ruku.

"Neboj sa. Pozrieme sa na to spolu."

Svetlanka rozžiarila svoje krídelká a pomaly sa priblížila k dutine.

"Haló?" zavolal Filip. "Je tam niekto?"

Chvíľu bolo ticho.

Potom sa ozvalo:

"CHRRRR… PŠÍÍÍK!"

A z dutiny sa vykotúľala malá pichľavá guľa!

Kotúľala sa dolu kopčekom…

Raz!

Dvakrát!

Trikrát!

Až pristála v kope mäkkého lístia.

"Jaj, moje pichliače!" ozvalo sa.

Guľa sa rozbalila.

A pred kamarátmi stál malý ježko.

Mal rozstrapatené pichliače, rozospaté očká a na nose prilepený suchý list.

"František?" vyhŕkla Svetlanka.

Ježko zamrkal.

"Svetlanka? Filip? Čo tu robíte tak neskoro?"

"My?" zvolal Filip. "My sme si mysleli, že si strašidlo!"

Ježko prekvapene otvoril papuľku.

"Ja? Strašidlo?"

Lístko vykukol spoza Filipovho chrbta.

"A kto teda tak strašidelne húkal?"

František sa poškriabal za uškom.

"No… asi ja."

"Ty?" čudoval sa Filip.

"Vieš, hľadal som si miesto na zimný spánok. V tej dutine bolo tak príjemne, že som na chvíľu zadriemal. A keď spím, občas trochu chrápem."

"Trochu?" zopakovala Svetlanka.

"No dobre. Možno trochu viac."

Všetci sa rozosmiali.

Dokonca aj Lístko, ktorý sa pred chvíľou tak veľmi bál.

"Ty si nás teda poriadne vystrašil!" povedal.

Ježko sa zahanbene usmial.

"Prepáčte. Nechcel som."

"To nič," odvetil Filip. "Ale keď už si hore, môžeš ísť s nami!"

František sa potešil.

"Naozaj?"

"Samozrejme! Je predsa Lampiónový večer."

A tak sa k trom kamarátom pridal aj ježko František.

Keď sa všetci vrátili k Filipovmu domčeku, mama už na nich čakala.

Na stole voňal tekvicový koláč a v malých hrnčekoch sa paril teplý jablkový nápoj.

"Tak čo, moji dobrodruhovia?" spýtala sa. "Ako bolo?"

"Mami!" vykríkol Filip. "My sme stretli strašidlo!"

Mama prekvapene zdvihla obočie.

"Naozaj?"

"Áno! Ale potom sa ukázalo, že to bol František!"

Ježko sa nesmelo uklonil.

"Dobrý večer."

Mama sa rozosmiala.

"Tak to ste zažili poriadne dobrodružstvo!"

Všetci sa usadili okolo stola.

Lístko rozprával o svojom prvom lampióne, Svetlanka o Ambrózovej pavučine a František o tom, ako sa mu snívalo, že sa kotúľa z kopca.

"A vieš, čo bolo najlepšie?" spýtal sa Filip mamy.

"Čo také?"

"Že sme sa síce báli, ale neutiekli sme. A zistili sme, že strašidlo vôbec nebolo strašidlo."

Mama ho pohladila po vlasoch.

"Niekedy nás vystraší práve to, čomu nerozumieme. Keď sa však pozrieme pozornejšie, môžeme objaviť niečo celkom iné."

Filip sa usmial.

Vonku svietili tekvicové lampáše. Svetlanka poletovala nad stolom a jej svetielko sa odrážalo v malých hrnčekoch.

Lístko spokojne popíjal jablkový nápoj a ježko František si pochutnával na kúsku koláča.

Filip sa rozhliadol po svojich kamarátoch.

Zrazu pochopil, že najkrajšie svetlo Lampiónového večera nepochádza z tekvíc ani zo žiarivých kamienkov.

Je to svetlo, ktoré vzniká vtedy, keď sme spolu, pomáhame si a myslíme jeden na druhého.

A keď sa napokon uložil do postieľky, zašepkal:

"Tento Halloween bol ten najkrajší zo všetkých."

Potom zavrel oči.

Za oknom ticho šuchotalo lístie a na parapete sa v mesačnom svetle na okamih zalesklo čosi zvláštne.

Malý lístok.

S jemnou modrastou žiarou.

Ale to už je začiatok celkom iného príbehu…

Halloween pokračuje vo Filipovom denníku! 🍂

Chceš vedieť, ako si Filip spomína na svoj lampiónový večer? Nahliadni do jeho denníka a objav ďalšie jesenné dobrodružstvá.